Mnohí žiaci a študenti často opovrhujú školským jedlom a myslia si, že práca v kuchyni je strašne jednoduchá. Preto sme my, dvaja členovia redakčnej rady časopisu Úleťák mali možnosť stráviť jeden deň v školskej kuchyni a zistiť, ako to funguje. Síce nás nepustili k skutočnej práci, no aj na pozeranie toho bolo dosť.
Hneď po príchode nás prekvapilo, ako pracovito a pritom svižne, s elánom pracovalo 7 kuchárok na našom školskom obede. V ten deň sme mali naplánovanú pizzu. Pani kuchárky prácne miesili a vaľkali cesto zo 40 kg múky, dali ho vykysnúť a tvarovali ho. Potom pridali kečup, ozdobili 20 kg šunky, 12 kg hríbov,13 kg kukurice a nakoniec posypali syrom. Pripravili 450 porcií v troch rôznych hmotnostiach. Prekvapilo nás, koľko veľa prísad a surovín je treba použiť. Pizzu upečenú na veľkých plechoch bolo treba rozkrájať na malé kúsky. K tomu všetkému sme mali na obed aj kuraciu polievku, do ktorej išlo 10 kurčiat a veľké kopy rôznej zeleniny. V našej škole je veľa žiakov, takže práce bolo až-až.
Keď som sa spýtal pani kuchárok, ktoré jedlo deťom najmenej chutí, jednoznačne odpovedali, že jedlá so zeleninou. Dnešné deti sú zvyknuté jesť jedlá rýchleho občerstvenia a na zdravú výživu úplne zabúdajú. Prácu pani kuchárkam neuľahčujú ani žiaci, ktorí často jedlo z našej jedálne ofrflú a raz nechcú omáčku, raz šalát.
Strávili sme jeden deň v školskej kuchyni a môžem vám povedať, že pani kuchárky majú čo robiť. Či už pri príprave hlavného jedla, polievky, šalátu alebo nápoja k obedu. Teraz už vieme, koľko práce sa skrýva za každou porciou na tanieri, nad ktorou neraz ohŕňame nos. Verte mi, keby ste zažili čo i len jeden deň takýto deň, zmenili by ste názor. My sme ho zmenili.
Patrik a Dominika 8.B